Milí biatlonoví priatelia !
Do zbierky mi pribudlo ďaľšie tričko. Nie je to odmena za športový výkon a predsa… Už niekoľko rokov neprerušená tradícia pri organizácii slovenských pohárov v letnom biatlone a majstrovstvách Slovenska. Každý rok iná farba, iný motív. Tohtoročné – krásna modrá a na hrudi symbolický text: Biatlon Revúca 30 rokov 1991-2021.
Skromný, stručný nápis .
Len málo pamätníkov si dokáže spomenúť na ten prvý ročník, v lete roku 1991. Na zelenej lúke stála plechová konštrukcia bývalej strelnice, zdanlivo nedotknutá. V skutočnosti sa pre ňu čas zastavil. Nedokončená prestavba 50 metrovej na plánovanú 75 metrovú skončila vysokým valom hliny na mieste pôvodného streleckého stanovišťa. Pôsobila ako barikáda, ktorá odradí pri vstupe aj myšlienku na čo len jediný výstrel!
V spoločnosti prebiehali intenzívne zmeny, podobne v zväzarmovskom športe. Masovobranné športy skončili svoju cestu s tradíciami Dukelských a Sokolovských pretekov brannej zdatnosti, vznikol Zväz biatlonu v Československu i na Slovensku. Biatlon sa stal športom dostupným pre všetkých záujemcov. Začal si budovať klubové, súťažné i reprezentačné štruktúry. V roku 1991 vznikol Klub biatlonu Revúca v rámci Slovenského zväzu biatlonu.
Okresný výbor v Rožňave bol poverený organizáciou prvého kola Slovenského pohára v letnom biatlone. Ale kde by sa mal konať? Chýbala strelnica pre streľbu z malokalibrovky a systém tratí pre 14 kategórií. Rožňava, Brzotín, Lubeník. Ani jedna možnosť nebola reálna, strelnice nemali platnú licenciu.
A čo tak revúcka strelnica ? Bolo by potrebné presunúť nespočetné kubíky zeminy, upraviť bežecké trate, vyrobiť značenia, nástrelné stavy, doviezť funkčné sklápacie strelecké stavy.
Hlavne však, to podstatné – získať licenciu pre prevádzku.
Zdanlivo neriešiteľné sa za jeden týždeň stalo skutočnosťou. Zemné práce realizovala technika pod taktovkou Ing. O. Gočaltovského. Celé štyri dni od rána do večera hrýzli stroje do zeminy a presúvali ju na jej pôvodné miesto k lesu. Členovia klubu, všetci zároveň pretekári, do tmy vyrábali technický materiál.
Bola sobota a za hodinu mala začať prezentácia. Na strelnici sa ešte prášilo, hrable čochvíľa zmizli, prichádzali prví športovci… Podarilo sa !
Tá tridsiatka na tričku by mohla rozprávať príbehy takmer 20 podobných ročníkov a Majstrovstiev Slovenska. Nik by nespočítal, koľko brigádnických hodín bolo potrebných na vybudovanie areálu do dnešnej podoby. Koľko bolo nezištnej pomoci od revúckych sponzorov, rodičov i nadšencov biatlonu, koľko najazdených kilometrov. Príbehy o úspešných športovcoch, z ktorých vyrástli tréneri a funkcionári. Príbehy o prvých metroch na bežeckých lyžiach piatich generácií športovcov a ich ceste k slovenským titulom či medailám. Ale i do reprezentačných družstiev Slovenska, účasti na Majstrovstvách sveta, Európy a Martina Chrapánová dokonca na Olympijských hrách v Soči 2014! Na Majstrovstvách sveta v biatlone dorastencov a juniorov 2021 štartovali traja naši odchovanci: Tomáš Sklenárik, Lukáš Ottinger a Ema Kapustová. Ema dokonca vybojovala vo vytrvalostných pretekoch dorasteniek bronzovú medailu!
Táto jedinečná cesta začala skromne v prachu budúcej strelnice a za 30 rokov doviedla klub biatlonu medzi štyri najväčšie na Slovensku. Možno na tom tričku chýba symbol , bez ktorého by táto cesta nebola úspešná – symbol veľkého srdiečka. To však nikdy nechýbalo tým, ktorí si ho (ich) obliekali.
Prižmúrme na chvíľku oči, vráťme sa do minulosti a sledujme ten biatlonový film: na obrazovke sa postupne predstavujú celé rodiny. Vstupujú do príbehu, scenár je vždy podobný. Rodičia a ich malé deti, rodičia a dospievajúce deti. Aj po rokoch sa mnohí vrátia, už ako dospelí. Pomáhajú organizovať ďalší ročník pretekov. V nich ožívajú radosti, úspechy a sklamania, niektorí už odchádzajú do škôl, iných miest, iných klubov, navždy však v tom našom zostane ich energia. Na stenách klubovne pribúdajú fotografie medailistov a reprezentantov. Spomienka zostáva aj na tých, ktorí zapísali aspoň novú skúsenosť, či epizódu. Pre niektorých to bol dobrý štart do „svojho“ športu, pre iných skúsenosť do života. Talentovaní športovci, súrodenci Košinárovci, Korímovci, Kubaškovci, Noskovci, či L. Mesjarová, P. Jarkovský, J.Majerčík, M. Szabo, D. Jacko, R. Humeník, a mnohí ďaľší. Zanechali v klube výraznú stopu a nezabudnuteľnú atmosféru. Podarilo sa tiež niečo vzácne – vytvoriť klub rodinného typu. Na sústredenia sa tešili nielen športovci, ale aj rodinní príslušníci. Prišli často iba na jednu noc, i keď prespali na nafukovačkách.
Na časovej osi sa do klubovej histórie natrvalo zapísali rodiny: Chrapánovcov, Hirschmanovcov, Kalnovcov, Ottingerovcov, Košinárovcov, Bosnyakovcov, Kaššaiovcov, Noskovcov, Jackovcov,Neušelovcov, Gažúrovcov,Petalíkovcov, Sklenárikovcov, Majerčíkovcov, Nagypálovcov, Mladšiovcov, Fujdiarovcov, Uličných, Kapustovcov, Humeníkovcov, Galovičovcov. Rodičia športovcov prevzali bremeno a zodpovednosť za rozvoj klubu. Stali sa z nich predsedovia klubu, ekonómovia, rozhodcovia, kuchári, šoféri…
Súčasnú aktívnu históriu píšu rodiny Molentovcov, Repákovcov, Bížovci, Šteczovci, Štempelovci, Levčákovci, Kuchtovci, Jankovičovci a už spomínaní Sklenárikovci a Ottingerovci. O slovo sa hlási nová „vlna“ aktívnych rodičov a ich detí. Veríme, že aj Hudecovci, Haľákovci a Ondríkovci zaplnia zatiaľ nepopísaný nový list v klubovej kronike. Prihlásiť sa môžu, samozrejme, aj ďalší záujemci z radov detí.
Všetkým, aj nemenovaným, sa s úctou chceme poďakovať za ich vklad do biatlonovej éry, rovnako tej, ktorá jej predchádzala – úspešnej zväzarmovskej.
Položila základ biatlonového športu v Revúcej, vtedy pod hlavičkou Klubu branných športov pri základnej organizácii Zväzarmu LTZ Revúca.
Jubileum nie je len oslava. Je to okamih v živote, keď si uvedomíte, že ste boli súčasťou niečoho, čo bolo dôležité nielen pre vás, ale aj pre iných.
Mgr. Milan Chrapán
Na obrázku hore: Mgr. Milan Chrapán a Peter Ottinger
Strelnica v Revúcej – prvý nástrel na novej strelnici
Na obrázku zľava: Mgr. Milan Chrapán, Jozef Hirschman, Dušan Chrapán
Tréneri a pretekári
Mgr. Martina Chrapánová